Natíska sa vyhlásenie, že keďže sa Dzurinda pomiatol a uteká od toho, čo pred mesiacom založil, je už ozaj jedno, či sa predčasné voľby predsunú o tri mesiace.
Nie, jedno to stále nie je. Nech roztržka expremiéra a Miroslava Kollára aj dopadne ako chce, nič sa nemení na najsilnejšom argumente proti júnu: odporovať hocičomu, trebárs aj dátumu, ktorý presadzuje Fico, je štátotvorné vlastenectvo z princípu.
Odhadnúť riziko kleptopopulisticko-proputinovskej zmeny režimu síce dnes nedokážeme, avšak aj v tlmenejšej verzii s Hlasom predstavuje nepomerne väčšiu hrozbu než mesiace utrpenia s poverenou vládou Hegera.
Dzurinda končí s Modrou koalíciou. Iniciatívu preberá Heger a Kollár Čítajte Progresívnejší puritáni (po novom aj neoidealisti) sa môžu pýtať, čo to má spoločné s morálno-politickými minimami. Odpoveď je, že nič, ale vždy o tri konské hlavy viac než alternatíva Smer-Republika a/alebo Hlas/Rodina/Aliancia. (Aliancia tak, že po splnení úlohy vrátiť do NR SR reprezentáciu menšiny sa rozpadne na orbánovskú väčšinu a postbugárovskú menšinu.)
